Rozvíjame prirodzenú hudobnosť detí
Prenatálne obdobie, pôrod a novorodenec
Mgr. art. Eva Šušková, ArtD.
Každý z nás dostal do vienka prirodzenú – vrodenú hudobnosť. Jej spontánny i usmerňovaný rozvoj v útlom veku sa však v našej spoločnosti výrazne zanedbáva, až podceňuje. Je známe, že v školách a kolektívoch, kde má hudba v jej kreatívnej podobe svoje stále miesto, sú výsledky v učení i kvalita medziľudských vzťahov neporovnateľne lepšie, ako v prostredí, kde sa tento aspekt zanedbáva. V nasledujúcej sérii článkov sa dozvieme, ako v deťoch podporovať a rozvíjať vrodené hudobné schopnosti pomocou jednoduchých činností a hier.
|
Prenatálne obdobie
Vráťme sa k prenatálnemu obdobiu života. Nie je presne známe, v ktorom týždni tehotenstva je dieťa schopné počuť. Rôzne štúdie však uvádzajú vek 16 až 19 týždňov, kedy bábätko vníma matkin hlas. Okolo 24. týždňa už spoľahlivo počuje aj zvuky z okolia. Počas tehotenstva dieťatko dokáže rozoznávať známe hlasy i každodenné činnosti matky (sprcha, vysávanie, presun v dopravnom prostriedku a pod.).
Ako môžeme rozvíjať sluchové vnímanie a vrodenú hudobnosť u dieťaťa v prenatálnom veku?
- Prihovárajme sa mu
Dieťa vníma, keď je hlas matky, či iných blízkych ľudí adresovaný jemu. Matka podvedome mení intonáciu i tok reči, keď sa prihovára svojmu bábätku. Tieto hlasy bude spoznávať aj po narodení, ľahšie sa pri nich upokojí a bude sa cítiť v bezpečí.
- Spievajme mu
Spev adresovaný dieťaťu je najprirodzenejším hudobným prejavom. Uspávanka sa ako hudobný fenomén objavuje naprieč históriou vo všetkých kultúrach. Či už spievate známy nápev, alebo si vymyslíte vlastnú melódiu a slová, opakujte ich dieťatku každý deň. Môžete si vytvoriť spoločný rituál – „vašu“ chvíľku. Urobte si pohodlie, hladkajte si bruško a spievajte pri tom. Po brušku môžete jemne klopkať, packať, či ho zľahka pohojdávať v rytme piesne. Neskôr budete prekvapená, ako bábätko vo vašom náručí spozornie, keď budete robiť rovnakú činnosť aj po jeho narodení.
- Púšťajme mu hudbu
Viacero odborných štúdií odkazuje na merateľné i viditeľné zmeny v rytme srdca a pohybovej aktivity plodu v maternici pri počúvaní hudby. Nie je pritom dôležité, o aký hudobný žáner ide. Oveľa podstatnejšie je vnútorné nastavenie matky, ktorá je priamym príjemcom hudobnej produkcie. Zbytočne budeme púšťať „odporúčaného“ Mozarta, ak sa matka nedokáže pri jeho skladbách uvoľniť a mať z hudby pôžitok. Správne zvolený repertoár dokáže v tele uvoľniť endorfíny a ich účinok okamžite pocíti aj dieťa. Pravdou však je, že metrum a vnútorný pulz, ktoré majú v Mozartových dielach jedinečný rukopis, sú blízke tlkotu srdca a rytmu chôdze. Tieto dva aspekty už vo svojej podstate dieťa upokojujú, v spojení s hudbou môžu mať ešte silnejší účinok. Ďalej však platí, že hudba, ktorá vyvoláva príjemné pocity u matky, bude príjemnou aj pre dieťa.
Často diskutovanou témou zvykne byť hlasitosť hudobnej produkcie, s ktorou sa dieťa konfrontuje nielen v prenatálnom období, ale aj po narodení. Zatiaľ čo v maternici ho chráni plodová voda a zvuky vníma skreslene a tlmene, sluch dojčaťa a malých detí je mimoriadne citlivý a treba ho pred prílišným hlukom chrániť (napríklad špeciálnymi slúchadlami). Tu vyvstáva otázka, kde je hluková hranica, ktorá môže dieťatku spôsobovať diskomfort, či dokonca mu uškodiť. Rovnako pre dieťa v maternici, ako aj pre dojčiatko a batoľa platí, že oveľa nebezpečnejšie, ako samotný nameraný hluk sú neprimerané vibrácie, ktoré produkujú niektoré štýly hudby. Ak počúvate hudbu v jej akustickej podobe, nemusíte sa obávať ani väčšej hlasitosti. Napokon všetky deti profesionálnych hudobníčok boli v prenatálnom období neustále obklopené živou hudbou produkovanou priamo matkou a na ich sluch to nemalo negatívny dopad. Práve naopak, na hudbu sú v tejto podobe navyknuté a ani po narodení im nerobí problém zaspať v podobnom zvukovom prostredí. Reprodukovaná hudba niektorých žánrov, ktorých zvukovosť stojí na basových, či rytmických vibráciách, nemusí byť principiálne v nameraných decibeloch hlasnejšia, ako iná hlučnejšia produkcia, avšak dlhodobé pôsobenie týchto zvukových vibrácií môže mať negatívny vplyv nielen na plod, ale aj na zdravý priebeh tehotenstva.
Foto: Archív Evy ŠuŠkovej
Pôrod
Spomínané hudobné aktivity môžete efektívne a jednoducho využiť aj počas samotného pôrodu. Spev ako taký upokojuje a uvoľňuje matku i dieťa. Nápev známej piesne, ktorú ste si pravidelne spievali počas tehotenstva, pomáha skrátiť dlhé čakanie a bábätku dáva pocit bezpečia a upokojenia. Aktívny spev matky uvoľňuje a prehlbuje jej dýchanie a s pomocou správneho dýchania jednoduchšie preklenie bolestivé kontrakcie a efektívnejšie reaguje počas druhej doby pôrodnej. Samozrejme, ak vám nie je príjemná predstava, že „vyspevujete“ zdravotníckemu personálu, zaspievajte si ešte doma, pred odchodom do pôrodnice, alebo cestou v aute, či v sprche. Budete prekvapená, čo to urobí s vašou psychikou a fyzickým komfortom. Nebojte sa ani tanečných pohybov, vaše svalstvo sa uvoľní, vďaka čomu sa pôrodné cesty rýchlejšie otvárajú.
Ďalšou, dnes stále viac využívanou možnosťou, je púšťanie reprodukovanej hudby počas pôrodu. Dôležité je pripraviť si v dostatočnom predstihu hudobný výber podľa vlastných preferencií. Ako sme spomenuli, vaše dieťatko pozná hudbu, ktorú ste spolu často počúvali. Ak ste pri nej cítili pokoj a uvoľnenie vy, bude to tak vnímať i ono a narodí sa do zvukovo známeho prostredia. Počúvať „svoju“ hudbu nie je vylúčené ani počas plánovaného pôrodu cisárskym rezom.
Novorodenec
Novonarodený človiečik je sluchom prepojený s vonkajším svetom oveľa viac, ako ostatnými zmyslami. Využime tento fenomén a poskytnime mu prostredie, v ktorom sa bude cítiť v bezpečí. Na prvom mieste je to matka, ktorej telo bolo dovtedy jeho zvukovým útočiskom. Pozná jej hlas, je mu blízke jej dýchanie, tlkot srdca a, samozrejme, jej vôňa. To najlepšie, čo môžeme pre bábätko urobiť, je ponechať ho v tomto období čo najviac v tesnej blízkosti matky.
Ako môžeme podporovať a rozvíjať vrodenú hudobnosť novorodenca?
- Nechajme ho spať v našej blízkosti
S hlávkou uloženou na matkinej hrudi, ideálne v kontakte koža na kožu, sa dieťatko ocitne vo zvukovo blízkom prostredí, ku ktorému nepotrebuje žiadne umelé náhrady ako biely šum, elektronickú pestúnku, zapnutý vysávač, či práčku. Monotónny a rytmický zvuk vychádza priamo z matkinho tela, hoci sama môže byť v danom momente zvukovo úplne pasívna. Keď sa potrebujete starať o staršie deti, noste novorodenca v šatke – blízkosť a neprerušené prepojenie s matkou je v tomto ranom období jeho najväčšou emocionálnou potrebou.
- Bručme a hmkajme
Spomínaný monotónny zvuk, ktorý novorodenca upokojuje, ľahko vytvoríme sami a rovnako jednoducho ho môžeme produkovať počas iných činností, ktorým sa potrebujeme venovať (varenie, upratovanie a pod.). Vaše „bručanie“ sa vám môže zo začiatku javiť absurdné, ale buďme k sebe úprimní – naozaj je lepšie kvôli spánku bábätka zapínať vysávač? Nájdite si zvuk, ktorý sa vám ľahko vyludzuje. Môžete ho kombinovať s rytmickým húpaním, či iným pohybom. Tu je niekoľko tipov:
- vydychovanie vzduchu fúkaním, pri ktorom repetitívne intonujeme jednoduchú melódiu (napr. nápev piesne „Zlatá brána“, „Oli, oli, Janko“ a pod.)
- rytmické čičíkanie – bábätká naň výborne reagujú. Evokuje riekanky pre staršie deti, ktorých rytmus dodržiavame, namiesto slov však čičíkame
- jednoduché melodické nápevy v brumende – teda spievanie melódie so zatvorenými, resp. mierne pootvorenými ústami na neutrálnu hlásku, v podobe opakovaného motívu, alebo celých piesní
- Rytmizujme a spievajme
Rytmizácia pri komentovaní a pomenúvaní akejkoľvek činnosti, spolu s riekankami a pesničkami sa stane najdôležitejším hudobným vnemom dieťaťa v prvých rokoch života. Nepretrhnime hudobnú niť, ktorú sme spoločne zdieľali s dieťatkom v období tehotenstva. Keď nespí, spievajme mu „našu“ pieseň a počúvajme „našu“ hudbu.
Novorodenec je sluchovo mimoriadne vnímavý. Pre jeho prvé sociálne interakcie je veľmi dôležité, aby bol aj v bdelom stave v primeranej miere obklopený zvukovými podnetmi, v ktorých rozpoznáva známe hlasy (otca, súrodencov) a zvuky (štekot psa, pustený televízor, tečúcu vodu). Chodiť pri ňom „po špičkách“ naozaj nemusíme. Na záver ešte jeden „obľúbený“ mýtus – plačom si dieťatko hlas ani pľúca určite neposilňuje. O aktívnom a vedomom hlasovom prejave bábätka si viac napíšeme v nasledujúcej časti seriálu.
Foto: Archív Evy ŠuŠkovej, posledná foto: autorka Martina Zuzana Šimkovičová
Autorka článku: Mgr. art. Eva Šušková, ArtD.
Foto: Boris Németh |
Eva Šušková je matkou troch detí, aktívnou koncertnou umelkyňou, a lektorkou hudobno-pedagogickej platformy Superar Slovakia (www.superar.sk). Zaoberá sa fenoménom kolektívneho muzicírovania detí a dospelých, ktorí sa hudbe primárne nevenujú. Pod značkou LALULA sprostredkúva formou hudobných workshopov a kolektívnych hudobných ateliérov jedinečné umelecké zážitky, pri ktorých pracuje s originálnymi vokálnymi, kompozičnými a improvizačnými technikami. Vedie tiež odborné hudobné semináre zamerané na oblasť Early Childhood Development a hlasového koučingu pre dospelých. Ak sa chcete dozvedieť viac, navštívte stránku www.lalula.sk
|